Epilóg epilógov
Autor M.B. Benjan; formát A5; 150 strán; , rok vyd. 2023,ISBN 978-80-8141-322-3
EPILÓG – doslov,
„posledná kapitola“, ukončenie, záver, (ale aj dodatok, doplnenie, dopovedanie,
odkaz...) Mnoho významov (doslovných i prenesených a symbolických) má
slovo epilóg. Viaceré z nich obsahuje aj titul tejto knihy. Ktoré to sú, vysvetlí
autor v úvode knihy – v prológu Epilógu...). Tu by iba chcel svojim čitateľom naznačiť,
že po tejto (v poradí 45.) ďalšiu jeho knihu by už čakať nemali.
„Všetko má svoj čas...“, hovorí múdry Šalamún. A má pravdu: v istom zmysle to naozaj platí. Aspoň tu, v tomto „našom svete“. Neúprosný je „zákon narastania entropie“. Ten platí...! Každý sa s tým stretáva, i eď samotný výraz entropia nepoužíva, možno ho ani nepozná. Entropia (miera neusporiadanosti) neustále narastá, pravdaže, iba v „uzavretých systémoh“. No tento „náš svet“ je zvláštny systém: je totiž iba „čiastočne uzavretý“. Presnejšie: uzavretá je len jeho časť, zatiaľ čo iná jeho časť je „otvorená“. A tak, hoci narastanie entropie („neusporiadanosti“, chaosu) je evidentné, „náš systém“ (naša planéta so všetkým, čo na nej je) ako celok stále existuje. A to práve vďaka svojej otvorenosti, hoci obmedzenej (a čoraz viacej časťou sveta zámerne obmedzovanej). Je otvorený nielen pre energiu (viac než 90% energie pochádza zo Slnka), ale najmä pre „informácie“, (to znamená, že je riadený). „Náš svet“ je vlastne prvkom (podsystémom), súčasťou iného systému – „supersystému“, v ktorom platia iné zákony ako tie naše, „prírodné“ (vrátane zákon a o narastaní entropie). Svedčí o tom množstvo jednoznačných faktov. Okrem iného, aj ten,, že vôbec sme tu, a že stále funguje množstvo nesmierne zložitých systémov (napríklad rôzne druhy života, a to nielen biologického, ale aj duchovného). Nič z toho už z princípu nielenže nemôže mať pôvod, ale ani nemôže dlhodobo existovať vo svete, ktorý by bol uzavretým systémom, a v ktorom by platili iba známe prírodné zákony (vrátane termodynamických, teda aj zákona narastania entropie), a v ktorom teda platí aj „všetko má svoj čas“ (v zmysle svoj začiatok a svoj koniec, život i smrť). Vďaka tomu, že žijeme v SYSTÉME OTVORENOM (hoci iba „fakultatívne“) môže byť epi-lóg jednej etapy života súčasne „pro-lógom“ jeho inej etapy. Autor by si želal, aby čitateľ našiel v jeho Epilógu... okrem iného aj túto „dobrú správu“. Ale najmä aby pochopil, že nestačí iba čakať, že preto treba niečo urobiť. Treba sa stať súčasťou otvorenej časti systému nášho sveta, A to si vyžaduje istú aktivitu, no najmä – sám nebyť uzavretým
|